28.5.2010 sme sa vybrali autobusom na jednodňový výlet do Trenčína. Cieľ – oboznámiť a zaujať našich žiakov s výtvarnými prácami v galériách a na strednej umeleckej škole odevnej so zameraním nielen na odev, ale aj na grafiku a ďalšie odbory.

V autobuse bolo rušno, sedačky zaplnili výtvarníci z Oslian, Veľkých a Malých Uheriec, Uhrovca a 2 mamičky ako sprievod. Zuzkini žiaci sa spočiatku s nevôľou pozerali, že na výlet idú aj iné pobočky, ale spoločná cesta autobusom urobila svoje. Pri výstupe z neho sa už zoskupovala spoločná jednotka. Možno aj vďaka nebezpečne sa krikľavejúcim reflexným vestičkámJ. Problém s nimi mali tí starší, nie a nie si na ne zvyknúť.

Naše prvé kroky viedli do synagógy, kde sme si prezreli maturitné práce strednej umeleckej školy - kostýmy, šaty, fotografie. Žiakov zaujali natoľko, že poletovali ako včely od jedného k druhému. Ďalším magnetom bola vyzdobená kupola a vitrážové okná. Mnohí sa až tu dozvedeli, že po prezretí si exponátov je milé, ak sa zapíšu do knihy návštev...

Desiatu a „oddych“ niektorí z nás strávili naháňačkou v parku spolu s malým bielym psíkom. Potom sme po parkových schodíkoch kráčali k hradu, kde sme si urobili skupinové fotky. Cestou z hradu sme sa zastavili v Katovom dome, kde sme si pozreli tvorbu Činčára. Jeden náš žiak vtedy zahlásil, že takéto čmáranice by zvládol aj onJ. Najviac sa červenali a hehnili na obrázkoch s nahotinkami, ale aspoň sa dozvedeli, že sa to volá akt.

V centre sme si prezreli ročníkové práce so šatami a dizajnom. Zašli sme aj do veľkolepej galérie M.A.Bazovského. Tento umelec sa žiakom vôbec nepáčil, lebo jeho obrazy boli zašlé hnedou farbou a námetmi neaktuálne. Na vyšších podlažiach boli vystavené práce študentov VŠVU prof. Bergera - tie boli pre nich oveľa krajšie čo sa týka formátov aj farieb. Dole v pivnici mala galéria nachystanú interaktívnu inštaláciu – akože ateliér pána Ceruzku, kde si mohli čmárať, vytvárať veci a vyplňovať formuláre, ktoré sa týkali umenia.

No a potom prišla neplánovaná turistická časť našej cesty. Skoro sme dostali infarkt, keď sme išli niekoľko kilákov pešo na strednú umeleckú školu. Cestou mamička (tá, čo s nami maľovala obecný úrad) nabrala na svoje ramená vysilenú prváčku Veroniku Rybanskú. Za to jej aj touto cestou veľmi pekne ďakujeme. Na škole sa žiakom veľmi páčilo, najviac asi to, keď moli v PC učebni sledovať vtipné krátke animácie a videá. V škole sme videli práce od prvých ročníkov po tretí - kabelky boli úžasné, aj šaty a dizajn 3D sa páčili. Mohli si pozrieť aj známky žiakov, za čo boli ohodnotení - po oboznámení sa s kritériami boli aj sami veľkými kritikmi. Určite si vtedy uvedomili hodnotu vytvorených diel nielen v galériách, ale aj na škole. Veď niektorí z nich majú cieľ navštevovať takéto školy...